...je mi s ním dobre...

13. května 2014 v 22:01 | Delaloth |  Keď premýšľam...
Posledné dni mi chodí po rozume jedno. Moja kamarátka, donedávna moja najlepšia priateľka, má už tri mesiace pri sebe chlapa. Úprimne jej to zo srdca prajem a ona to vie. Už ich vystriedala viacerých a on je zatiaľ to najlepšie, čo ju mohlo stretnúť. Veď aj spolu vydržali najdlhšie. Je milý, pozorný, stará sa o ňu a je vidieť, že je pre neho dôležitá. Kým je pri ňom šťastná, som šťastná aj ja. Čiastočne.
Problém je v tom, že posledný týždeň som ju videla asi dvakrát a to maximálne hodinu. V škole som mala prácu s jedným projektom a na vyučovaní som nebola. A mimo neho som sa s ňou nestretla, pretože bola s NÍM. V poriadku, chce stráviť čas so svojim priateľom. Ale ona s ním trávi každučkú voľnú chvíľu.
Včera som sa vrátila na vyučovanie a tak mimo rečou sa spýtala, či spolu niekedy pôjdeme von. Chcela som sa zdôveriť, povedať jej o všetkom, čo sa za poslednú dobu stalo, pretože toho je príšerne veľa. Chcela som sa poprechádzať a porozprávať ako kedysi. Lenže ona ma na rovinu odkopla so slovami, že bude radšej s ním. Každý deň, každú voľnú chvíľku bude radšej s ním a s jeho partiou, akoby si našla čas pre svoju kamarátku, ktorá tu bola omnoho skôr. A nie som jediná. Odbila niekoľko kamarátiek, stretáva sa s nami len v škole, porozprávame sa iba cez prestávku, čiže skoro vôbec.

Niekedy sme boli najlepšie priateľky. Už dlho viem, že to tak nie je. Naučila som sa žiť s tým, že najlepšiu priateľku nemám. Za posledný rok sme sa odcudzili, vzťahy medzi nami sa zmenili. Ale stále som si myslela, že aspoň raz za čas si na mňa nájde čas. Stále sme kamarátky. Lenže ja ju už skoro vôbec nevidím. Neviem, čo sa s ňou deje, ako sa má, takmer nič. Bojím sa toho, že prídu prázdniny a ja ju neuvidím už vôbec. Teraz ma zachraňuje škola, ale tá o chvíľu skončí.

Mrzí ma to. Každá z nás si našla nových priateľov. Viem, že ľudia prichádzajú a odchádzajú, ale aspoň ju som chcela mať pri sebe do konca strednej. Zostáva nám málo času a o chvíľu sa obidve rozdelíme tak či tak. Lenže ja ju strácam už teraz. Prežila som s ňou celé svoje detstvo. Už jednu detskú kamarátku som takto stratila a ju mám omnoho radšej. Mala som ju omnoho radšej.

Už neviem, čo cítim. Chcem jednoducho späť staré časy. Chcem toho snáď veľa? Z časti som rada, kam môj život smeruje, ale bez ľudí z mojej minulosti je trochu prázdny. Starým priateľom už na mne nezáleží. Musím sa s tým asi jednoducho zmieriť. Odkedy sa stali chlapi dôležitejšími?
 
Spýtaj sa ma hocičo na:
 

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama