Ty tam hore...

20. června 2014 v 20:20 | Delaloth |  Úvahy a názory
Včera bol vraj nejaký cirkevný sviatok. Dozvedela som sa o ňom iba preto, lebo polovica obyvateľov môjho mesta sa vybrala do kostola, potom do ulíc a ich spev bolo počuť aj na kilometre ďaleko. Keď som ich zazrela aj ja, započúvala som sa to textov ich piesní a nemohla sa viac diviť. Vždy sa opakovali tie isté slová a vety, tie isté myšlienky. Boh je všemohúci, Boh je milosrdný, dobrý a spravodlivý, Boh nás miluje a stará sa o nás. A ja som si povedala: Vážne? Chcete mi povedať, že môj život je taký aký je kvôli nemu? Tak to mu potom ďakujem za taký zbabraný život.

Celý život mi všetci veriaci opakovali to isté. Boh je najlepší a človek mu musí veriť. Ale ja mu neverím. Už veľmi dlho. A keď som sa hocikoho spýtala, prečo je potom život taký krutý a prečo s tým Boh niečo nespraví, nikto mi nedal poriadnu odpoveď. Ako mám veriť, že Boh existuje, keď celý môj život bol a stále je príšerný a šťastné chvíle by som mohla spočítať na jednej ruke?

Neverím v neho. Ale neberte to tak zle. Ja neverím v žiadne vyššie sily. Donedávna som sa stále pred nejakou písomkou alebo skúšaním modlila, nech ma buď učiteľka nevyvolá, alebo nech na všetko nezabudnem. Ešte aj teraz mám takú tendenciu a už zo zvyku sa moje modlitby opakujú. Ale keď sa nad tým zamyslím, uvedomím si, že mi nikto nepomôže, iba ja sama. Moje modlitby utíchnu a ja si iba opakujem učivo a vravím si: Si na to sama. A musím to zvládnuť sama. Všetky moje úspechy som dosiahla len pomocou svojej vlastnej hlavy a žiaden Boh mi nepomohol.

Zázraky neexistujú. A nikto ma nepresvedčí o opaku. Verím v tvrdú prácu a bolesť, iba to vás dostane tam, kde chcete ísť. A aj keby Boh existoval, nevravte mi, že je všemohúci a všetkých miluje. Na tomto svete neexistuje dokonalá osoba. Každý človek má svoje klady a zápory. Keď je všemohúci, tak nemôže všetkých milovať. Inač by ich nenechal trpieť. Buď je jedno, alebo druhé. Ale nevravte mi, že je oboje. Pretože mi príde ako veľký sebec, ktorý sa len prizerá a nič nespraví.

Cirkev bola už v stredoveku veľká fraška. Brala od obyčajných ľudí peniaze a kňazi boli niekedy horší ako tí najhorší diktátori. Prečo by som mala veriť, že je to teraz inak? Kňazi-pedofily, kňazi-zločinci. Vždy to nakoniec dopadne tak, ako som na začiatku vravela.
Zarazili ma testy, ktoré dávali mladým ľuďom, aby mohli prejsť birmovkou. Znovu tie isté vety: Boh je všemohúci, Boh je jediný skutočný pán. Nemôžem ho milovať. Vy môžete a ja vám tu vieru neberiem, ale nech ma nenútia ľudia robiť to isté.

Ja som si už stranu vybrala. Ja verím v rozum, verím v charakter, inteligenciu, vedu. Verím v evolúciu, nie v Adama a Evu. Je to jednoduchšie, ako veriť a žiť so sklamaním, že ma Boh nechal v štichu. Pretože toho sklamania by som sa inak nikdy nezbavila.

 


Komentáře

1 Narween Black Narween Black | Web | 21. června 2014 v 17:23 | Reagovat

U nás bolo niečo také dnes ráno (relatívne ráno, bolo len 11 ale ja som vstávala len pol hodinu predtým, čiže pre mňa 100% ráno). Tie pesničky sú hrozne na nervy lezúce, tak som si na protest do slúchatiek pustila Green Day aby som zabila tú kresťanskú atmosféru.
Ja osobne nemám problém s bohom, pre mňa- za mňa nech si existuje. Nepáči sa mi ale cirkev. Všetky tie piesne, sviatky, omše, stretnutia, tábory... občas mi to príde ako vymývanie mozgu...
Inak skvelý článok. Hlavne s posledným odstavcom si ma dostala :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama